Nahé princezné

Autor: Stanislava Longauerová | 11.4.2011 o 23:45 | (upravené 12.4.2011 o 0:13) Karma článku: 8,14 | Prečítané:  2197x

„Jana, ja to jednoducho nechápem.“ Podala si mi pohár vína a zvesila hlavu medzi ramená. „Dokážem si nalakovať nechty a spraviť make-up skôr, než skončí reklama v telke! Viem variť, žehlím, správať sa viem, som niekto...“ Keď som zbadala oheň v tvojich očiach a dych ti prestal voňať po žuvačke z mojej kabelky, začalo mi byť jasné, že sa ťa dnes nezbavím.

 

Hlas ti preskakoval, hodina trvala večnosť a pri tebe aj víno vždy chutí akosi ináč. Tak korenisto a otupno. Gestikulovala si a po každom dúšku si vypučila prsia. „Jana, veď pozri na mňa,“ neuveriteľné, znova si to spravila. Vypla si hruď a ja som sa na chvíľu zľakla, že ti tie dva balóny v obtiahnutej blúzke z Paríža explodujú a malé kúsočky silikónu mi prudko narazia do tváre. Puknú ako pukance v mikrovlnke. Prásk. „No vážne, pozri na mňa... Ešte stále skvele vyzerám! Tak prečo ma tie svine nakoniec aj tak vždy opustia?“ Vzdychla som si, pokrútila zúčastnene hlavou ako celé tie roky a dúfala som, že nevidíš ako som sa pozrela na svoje náramkové hodinky. „Peti, kašli na neho. Veď si vravela, že sa správal ako psychopat. Načo by ti, preboha, bol?“

Naklonila si hlavu na bok, prižmúrila oči a dopila pohár. „Jana, zlatíčko... Vieš ty čo, moja?“ Načiahla si sa po mojej kabelke a keď ma zasiahla, alkohol zmrzol v mojej riedkej krvi. Prásk. „Vypadni!“ Hystéria. Hovorila som si, som svedkom hystérie a pritom okrem úderu tašky v mojom lone necítim vôbec nič. Rozškľabila si vchodové dvere a vyhodila za ne moje topánky a dezert, ktorý som sem spolu s fľašou vína priniesla. Oprela si sa o dvere, ruku založila vbok a tou druhou si ukázala do tmy. „VYPADNI k tomu svojmu debilovi a už mi daj navždy pokoj od svojich debilných rečí z tvojich neskutočne debilne vyškerených úst, ty krava.“ Pokoj, s ktorým z teba táto veta vyplávala, ma pobúril. Naozaj. Ale predstava, že sa už nebudeme musieť nikdy stretnúť a ja nebudem musieť počúvať historky o nadržaných chlapoch, ktorých si odkopla alebo ti jedného dňa prestali dvíhať telefón, bola príliš lákavá. Pohár som opatrne položila k nohám, bez dychu prešla okolo teba a po buchnutí dvier som sa modlila, aby si tam v tom svojom luxusnom byte zhnila skôr, než si to s naším stroskotaným kamarátstvom rozmyslíš.

Doma bolo ticho a pusto. Karol tu nebol. V jeho skrini sa nezaplnilo ani kúsok prázdna, ktoré tu pred týždňom po sebe zanechal, keď ma opustil. Plecia som mala ťažké, ruky pridlhé. Tak som si ľahla na zem, objala jeho papuče a myslela na to, aká veľká a nekonečná ešte môže byť osamelosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?